Kyslosť je jednou z najdôležitejších vlastností pôdy. Ovplyvňuje podmienky, v ktorých budú rastliny rásť, ich stav a výnos. Zvážte normy kyslosti pôdy pre rastliny v tabuľke, ako a akými prostriedkami ju zvýšiť alebo znížiť, ak sa výrazne odchyľuje od normálu. Prečo je narušenie acidobázickej rovnováhy pôdy nebezpečné?
Miera kyslosti pre rôzne rastliny
Pre každý typ záhrady a záhradných rastlín by mala byť kyslosť pôdy iná. Reakcia pôdneho prostredia, ktorá sa meria v pH, závisí od množstva vodíkových iónov rozpustených v pôdnom komplexe, slúži ako ukazovateľ kyslosti alebo zásaditosti pôdy.
Priemerná hodnota stupnice pôdneho prostredia je 7, čo znamená neutrálnu reakciu. Pre zeleninu, ovocné stromy, kríky a väčšinu kvetov sa uprednostňuje. Reakcia od 7 do 3,5 znamená kyslú pôdu a čím je nižšia, tým je pôda kyslejšia. Od 7 do 11 - alkalické. Zníženie alebo zvýšenie pH o jeden znamená zníženie alebo zvýšenie kyslosti 10-krát.
Na zemi, s akou kyslosťou preferujú rast rôzne plodiny, môžete vidieť v tabuľke:
| Kyslosť | |
| 6-7,5 | |
| 6-7 | |
| 6-7 | |
| 6-6,8 | |
| 5-5,5 | |
| 7-7,5 | |
| 6,7-7,4 | |
| 6,8-7,5 | |
| 6,3-6,7 | |
| Nad 5,5 | |
| 5,5-7 | |
| 6-7,9 | |
| 6-7 |
Spôsoby zvýšenia kyslosti
Na okyslenie piesočnatej alebo piesočnatej hlinitej pôdy je potrebné pridať do nej humus, hnoj, kompost, zhnité piliny alebo ihličie, teda akékoľvek organické hnojivá. Kyslosť sa nezmení rýchlo, okyslenie bude prebiehať pomaly a postupne, ale efekt bude trvať dlho. Stáva sa to preto, že okysľujúce látky sú produkované baktériami, ktoré spracovávajú organické látky. Aby sa alkalická pôda stala mierne kyslou, je potrebné organickú hmotu aplikovať niekoľko rokov za sebou.
Na ílovitej, najmä podmáčanej pôde, prísun organickej hmoty zvyšuje kyslosť rýchlejšie, keďže je v nej vyššia aktivita mikroorganizmov.
Veľa minerálnych hnojív, ľadok, karbamid, draselné soli, teda tie, ktoré sa všade používajú, majú okysľujúci účinok. Ich pôsobenie je tiež postupné, s ich pomocou nie je možné rýchlo zmeniť kyslosť. Taktiež nie je možné prekročiť aplikačnú dávku, aby sa ovplyvnila kyslosť.
Okysľujúce účinky má okrem tradičných hnojív aj koloidná síra, síran železitý či hlinitý. Látky treba presne dávkovať, prekročenie prípustnej dávky rastlinám uškodí. Síra sa pridáva v množstve 4 g na 10 litrov pôdy, síran železitý - 50 g na 1 m2, síran hlinitý - 75 g na 1 m2. m.
Rašelinová rašelina dobre okysľuje pôdu, na kopanie sa dováža v množstve 1,5 kg na 1 m2. ma zmiešané s pôdou. Rašelina navyše dokonale kyprí pôdu, vďaka čomu je priepustná pre vzduch.
Existuje populárny spôsob rýchleho zvýšenia kyslosti – používanie organických kyselín – jablčnej, citrónovej alebo octovej. 1-2 lyžičky rozpustite vo vedre s vodou. kyselina a zalievajte zem roztokom, pričom spotrebujte objem 1 vedra na 1 štvorcový. m.
Zelené hnojenie je schopné mierne okysliť pôdu: ovos, horčica biela a repka. Korene týchto rastlín uvoľňujú organické kyseliny do zeme. Strukoviny (lupina, sója, vika) dokážu udržiavať rovnováhu pH.
Ako znížiť kyslosť pôdy
Pôdy s kyslosťou, slabé alebo silné, sú bežnejšie ako alkalické pôdy. Bežnou metódou na vyrovnanie kyslosti je vápnenie, to znamená pridávanie nadýchaného vápna (haseného) do pôdy. Okrem vápna sa používa krieda, dolomitová múka. V priemere minú 0,5 kg na 1 štvorcový. m na zemi s mierne kyslou reakciou a do 1,5 kg - so silne kyslou reakciou.Vápno by sa malo aplikovať na jeseň alebo na jar, najmenej 3 týždne pred siatím alebo výsadbou.
Do ťažkej ílovitej pôdy treba pridať piesok, piliny, aby bola priedušnejšia. Podmáčaná pôda musí byť odvodnená, čím sa na mieste vytvorí drenážny systém.
Aké je nebezpečenstvo narušenia acidobázickej rovnováhy pôdy?
Neutrálnu alebo mierne kyslú reakciu preferuje väčšina druhov kultúrnych rastlín, niektoré kvety a ihličnany preferujú kyslé. Častejšie zvýšená kyslosť vedie k inhibícii rastlín, vyvíjajú sa zle, znižujú výnosy. V kyslom prostredí sa minerálne prvky menia na formy, ktoré sú pre rastliny ťažko stráviteľné a činnosť pôdnych mikroorganizmov sa spomaľuje.
Odborný názor
Takéto pôdy obsahujú veľa solí železa, hliníka, mangánu, v silne kyslých pôdach môže byť ich množstvo kritické.Soli viažu draslík, horčík, vápnik a ďalšie užitočné stopové prvky, ktoré už korene nedokážu absorbovať. Okrem toho sú do spodných vrstiev pôdy zmývané dažďom a roztopenou vodou, čo tiež znižuje úrodnosť pôdy.Pri vysokej kyslosti je možné pozorovať nielen útlak, ale aj odumieranie rastlín bez zjavného dôvodu. Častejšie ochorejú a sú napadnuté škodcami, v zime vymrznú.
Pomalý rast a slabý vývoj rastlín pozorujeme aj na alkalických pôdach. Mnohé stopové prvky v nich sú pre rastliny nedostupné aj vďaka tomu, že sú vo forme nerozpustných hydroxidov. Nedostatok minerálnych prvkov ovplyvňuje vzhľad rastlín, rýchlo žltnú, pretože nedostávajú dostatok výživy.
Kyslosť pôdy, jej úroveň, ovplyvňuje vývoj a kondíciu rastlín a predovšetkým poľnohospodárskych. Veľkou odchýlkou od priemernej hodnoty nie sú priaznivé podmienky pre ich normálny vývoj a zber z nich.Pri pestovaní rastlín je zvykom prijímať opatrenia na zníženie alebo zvýšenie kyslosti, aby bola pôda najvhodnejšia pre život rastlín.